Okolie Ečeru bolo už v čase príchodu Mad'arov do novej vlasti silne zal'udnené. Názov osady pochádza pravdepodobne z rodiny kniežat'a Árpáda, ved' práve vnuk vodcu sa volal Ecsellő. Podl'a ústneho podania názov našej osady súvisí aj s dubom cerovym, ktory dlhé stáročia bol symbolom dediny a nachádzal sa aj na pečati.

Prvá písomná pamiatka o Ečeri pochádza z rolu 1315. O kostole je zmienka už v roku 1399. V stredoveku na Ečeri žilo viac statkárov, ale počas tureckého útlaku osada bola vyl'udnená, jej pozemky obrábali obyvatelia susednych dedín. 150 ročna turecká nadvláda tu zanechala len stopy pustošenia. Podl'a vykazu z roku 1969 Ečer bola opustená osada. Proces znovuodídlenia datujú na rok 1699, vtedy tu žilo už finančne pomerne dobre založnych 11 rodín.

Rákócziho boja za slobodu sa zúčastnilo 9 mužov z Ečeru.

Ciel'avedomé zal'udnenie dediny prbiehalo v 18-om storoči. Za statkára Antona Svafdlera sa v Ečeri usadili predovšetkym slovenskí, resp. v menšom počte mad'arskí a nemeckí osadníci. V roku 1722 sa Ečer dostal do majetku Antona Grassalkovicha, ktory pokračoval v zal'udňovaní slovenskymi osadníkmi. V roku 1730 v osade dane platilo už 50 rodín. Noví prist'ahovalci prišli predovšetkym zo stredného Slovenska, z okolia mesta Trenčína. Na nárok obyvatel'stva dal vlastník dediny v roku 1740 vystavit' na pamiatku Svätého Antona z Páduy katolícky kostol v barokovom slohu. Dnes je tento kostol jedinou pamiatkovou budovou, o stáročnej histórii ktorej sa píše v Histórii Domus od roku 1757. Taktiež v 1740-om majitel' osady založil školu a dal vybudovat' farnost'.

Podl'a štatistickych údajov z roku 1836 v dedine žilo 612 obyvatel'ov. Z toho 80% slovenskym a 20% mad'arskym materinskym jazykom hovoriacich. Počas národnooslobodzovacieho boja v rokoch 1848-49 aj z Ečeru viacerí vstúpili do armádí. Na jar roku 1849 mad'arské čaty sa nachádzal na severnej kopcovitej časti dediny. Odtial' velili peštianske a rákošské bitky.

Následkom častého striedania majitel'ov dediny k správe majetku doš už v roku 1852. Vel'káčast' pozemkov sa v roku 1874 dostalo do rúk obyvatel'stva. Podl'a monografie z roku 1877 sa obyvatelia osady už svetoznámej ečerskey svadby a kroja pochádzajú z 18-eho storočia. V 19-om a začiatkom 20-eho storočia sa ohl'adom na väčšinové obyvatl'stvo vyuka v škole prebiehala v slovenskom jazyku. Pamiatku našich predkov chránia nepočetné staré slovenské modlitebné knižky a spevníky. Obyvatelia našej dediny, narodení v 20-om storoči, už všetci ovládajú mad'arskú reč, ale začiatkom prvej polovice storočia ešte žili takí staršíl'udia, ktorí hovorili len po slovensky.

Vo vyvoji dediny míl'ovym krokom bola roku 1880 vybudovaná železničná trat' Budapešt'-Szolnok. Ďalšiemu vyvoju zabránila prvá svetová vojna. V boji zahynulo 52 ečerskych vojakov. Ich pamiatku propomína pamätná tabul'a umiestnená nad vchodom kostola. Elektrinu zaviedli medzi rokmi 1930-32. Prvú verejnú telefónnu linku dali do prevádzky v 1937-om.

Smutnou etapou v dejinách našej osady je druhá svetová vojna. Mnohí zahynuli v boji, a taktiež početná bola občianska obet'. Ich mená pripomína stÍp hrdinov, vybudovany roku 1996.

Počas vymeny československo-mad'arského obyvatel'stva v rokoch 1946-47 sa približne 25 rodín vrátilo do materskej krajiny. Pokladá sa za kuriózne, že sa väčšina Ečeranov usadla na jednom mieste, v XII-om obvode Bratislavy, v Prievoze, kde dlhé roky žili po kope. Prechádzajúc po prievozskom cintoríne na náhrobnych kameňoch vidiet' rad-radom staré mená ečerskych rodín.

V Ečeri družstvo založili roku 1960-om, čo na desat'ročia bolo smerodajné hospodárskemu pomeru osady. V 60-tych a 70-tych rokoch sa do domov dostala pitná voda cez vodovod, vybudovali lekársku ordináciu, osvetovy dom, školu, materskú škulu, ktoré neskôr, ked'že nastal vel'ky nárast počtu obyvatel'stva, rozšírili.

Ečer má družobné styky so slovenskou osadou Zlaté Klasy a s tureckou Kumbag.

Dnes má Ečer - nachádzajuci sa v susedstve hlavného mesta Mad'arska - 100%-nú infraštruktúru.

Ani v pohodly moderného veku Ečerania nezabúdajú na svoja stáročné tradície, kroje a na svadbu, vd'aka ktorej sa preslávili na celom svete.